Dejiny ženy

Autor: Marian Baran | 23.3.2012 o 17:01 | Karma článku: 15,76 | Prečítané:  1978x

Keď som ťa občas čakal v nemocničnej izbe, cítil som sa nesvoj. Blízko bola obava a nemohúcnosť. Nehybne som sedel, aby si ma nevšimla ani jedna z nich.

Na izbe s tebou ležali rôzne ženy, mladé aj v zrelom veku. Aj jedna babka, musela byť veľmi stará. Bola tak drobná, akoby pod paplónom ležala bábika. Na stolíku vedľa nej bola položená modlitebná knižka, s krížom vyrazeným hlboko do starej kože. A okuliare s čistými sklami, náhodne zväčšovali zrnká piesku na omietke. Vždy keď som tam bol tak spala. Šípková Ruženka na dôchodku, vravel som ti rozpačito, so zvláštnou snahou rozosmiať ťa.

Raz, keď som čakal na teba sa zobudila. Otvorila oči, spod paplóna vysunula ruku a chcela nahmatať okuliare na stolíku, nedočiahla. Snažila sa zaostriť na moju tvár, ani som sa nepohol. A potom sa ma tá cudzia žena spýtala: „To si ty Dušanko?" Áno, odpovedal som a prijal jej ruku kým opäť zaspala. Nepovedal som ti to. Možno som nechcel, aby si vedela, že jedna z nich sa ma práve dotkla.

 

 

link

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?