Decembrové blesky

Autor: Marian Baran | 17.12.2011 o 16:48 | Karma článku: 12,49 | Prečítané:  1236x

Včera večer som cestoval z práce domov. Nepíšem, že posledným autobusom s ospalými cestujúcimi, ani nič podobné. Len viem, že už bola tma, zima a príšerne pršalo.

Pomyslel som si, aké to bude decembrové, vyžmýkať doma šál a vyliať vodu z topánok. Aké to bude fajn, pustiť radiátor, veľké potešenie z teplej vody. Ani nepíšem, že by som si obliekol župan a s vysušenými vlasmi civel oknom na zvláštnu podobu zimy. To skôr v tom autobuse ma zaujali cestujúci a to jednoduchým spôsobom. Orosili sa okná a keďže nik necestuje na konečnú, objavila sa spontánna potreba kontrolovať zástavky, ktoré sa blížili. Ľudia si utierali okná a pozerali von do tmy, orientujúc sa svetlami, križovatkami či vizuálne známymi ulicami.

Chlap v okuliaroch s veľkou taškou v ruke, si utrel okno dlaňou, malými pravidelnými  kruhmi. V tej taške mal snáď dva notebooky, niekoľko gramov potlačeného papiera, potrebného formátu. Tak tri pečiatky a v hlave niekoľko pracovných termínov. To muž s výzorom profesora, s nepokojnými pohybmi končatín a tikmi, ten si svoj priezor vytvoril ukazovákom. Urobil vlnovky, kruhy, šikmé čiary a vznikol ornament vo veľkosti jeho hlavy. Skutočne bravúrne, túto očistu od vodného filmu previedol chlapík oproti, spokojne sediac, na kolenách malý stroj na výrobu pukancov. Posúval si škatuľu na kolenách, pomaly obracal a kde tu z nej odfrnkol kvapku vody. On otvorenou dlaňou utrel celé okno a jediné čo ho obmedzilo, aby ten záber nebol ešte širší, bolo čierne gumené tesnenia na oknách.

Fúzatý dobrodruh s batohom pri nohách, nakreslil na okno zobák vtáka. Mladé dievča kreslilo na okno veselé obrázky a cez ne sledovalo svet za oknom. Bolo to zvláštne, ako v tej úvahe, že vďaka tomu čo si osoba čarbe na papierik pri telefonovaní, sa dá urobiť obraz o človeku. Za kĺbom autobusu stál mladý muž a telefonoval. Bol to dôležitý hovor, prstom si zazátkoval voľný zvukovod. Veru, červenal sa. A potom zneistel. Mobilom prichádzala do ucha dôležitá informácia a on nevedel, ako ju uchovať. Mladíci bežne nenosia notes a občas sa objaví neistota s pamäťou. Bolo to telefónne číslo, začal ho písať priamo na okno.

A vďaka tým čiaram zistil, že bude vystupovať. Hovor ukončil a pokúsil sa prepísať číslo do pamäte telefónu. Autobus pribrzdil, dvere zasyčali. Jednou nohou na schodoch ho napadla geniálna myšlienka a číslo si odfotil. Nepíšem, že to odfotil s bleskom. To už by bolo na december priveľa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?