Slováci určite skonzumujú najmenšie množstvo hmyzu, lariev a červov vzhľadom k ostatným krajinám sveta. Tieto tvory ale budú alternatívnou požívatinou, keď všetko spotrebujeme. A preto je najvyšší čas, začať sa na túto epochu pripravovať. Uvedomil som si, že ja som už s prípravou začal, nevedomky.
Keď som sa naposledy kŕmil čerešňami, ani jednu som neskontroloval, či nie je červavá. A pritom mi bolo povedané, pozor, môžu byť. Ale keď som už sedel na strome, varovné správy zo zeme som ignoroval. Alebo som vypil sirupovú vodu. Vraj, zdalo sa mi, že ti tam pláva včela, v pohári bola vízia budúcnosti. Prehltol som a nič zvláštne sa nestalo. Potom som zrátal množstvo skonzumovaného hmyzu pri bicyklovaní. Údaj to nebol závratný, prirátal som spontánny smiech z okna vlaku, pri poslednom vjazde do stanice. Keď som si to množstvo predstavil na tanieri, oblial ma pot osudovosti.
S mojimi zásobami, sa v priebehu posledných minút nič pozitívne neudialo. Mucha, ktorá sa napriek sieťkam na oknách dostala dnu, prestala lietať po byte. Pristála na stole. Treba podniknúť prvé kroky, vravím si, budúcnosť je za rohom. Čo s muchou? Chytiť a zjesť. Aké jednoduché.
