A potom som platil pri pokladni tých pár položiek, predo mnou žena s dieťaťom v kočíku. Vešala tašky s nákupom na rukoväte a potom vykročila. Spravila pár krokov a stál pri nej chlap v bielej košeli.
Prepáčte, koľko pečív ste platili? Žena ostala zaskočená, obzrela sa na ľudí okolo a z tašky lovila blok z pokladne. Komunikoval slušne a myslím, že mu to bolo proti srsti, bola to jeho práca, čo dokazovala menovka na vyžehlenej košeli. Preskúmal pokladničný blok a zrátal pečivo v mikroténovom obale. Vyhodnotil, že ich zaplatila desať. A čo tento? Spýtal sa a pozrel do kočíka, na omrvinkami zasypaného krpca s torzom pečiva v ruke.
Márne argumentovala, že zabudla a nebol to úmysel. Žena musela zaplatiť za opomenuté pečivo a krach potravín bol zažehnaný. V očiach nezúčastnených, pôsobila situácia rozpačito. No chlapovi, čo si robí pracú poctivo, niet čo vytknúť. Možno to malo pôsobiť preventívne, v zmysle, u nás nebudeme tolerovať žiaden priestupok.
No nemá malé dieťa právo na pečivo zadarmo? Nemalo by byť samozrejmosťou, aby také dieťa mohlo bez obmedzení spotrebovať primerané množstvo pečív, vzhľadom k intenzite svojho nepokoja? Veď také pečivo je afrodiziakum, upokojí a rodič môže v pohode nakúpiť a spôsobiť následne vysokú tržbu. Vyzývam preto všetky obchody s potravinami, aby poskytli takým deťom počas nákupov, pečivo zdarma. Myslím, že to je pozitívne.
Kupujte slovenské výrobky, podporte slovenskú ekonomiku. Kupujte Bratislavské párky, podporte ekonomiku Bratislavy. Ďakujem.