Hneď ako sa auto s deťmi stratilo z dohľadu, otvorili sme si osirelú fľašku piva z chladničky a rozliali do šálok na kávu. Sadli do tieňa a vystrčili nohy na slnko, nech sa zabáva. Zahryzlo sa žeravým zubom a obdivovalo túto prízemnú nahotu. Nedávno, kúpil kamarát chalupu. No chalupu, je to tak malá nehnuteľnosť, že keby som ju prevrátil na bok, nik si to ani nevšimne. Vyhrážal sa, čo všetko prerobí, opraví, no zatiaľ ho maximálne zamestnáva tráva na dvore. Dokáže doslova rásť pred očami.
Deti ten priestor zbožňujú, naháňajú sa popod staré stromy. Žartom som mu povedal, že keby mal viac detí, trávu udupú a nemusí kosiť. Zagánil na mňa a s hranou hrôzou v očiach si odpil z piva. Z trávy treba pred kosením vyzbierať hračky, dôkladne. Najmä tie gumené príšerne zapištia, keď ich zasiahne silón kosačky. Hračky sú všade, sú tam, kde boli deti.
Od dediny zafúkal vietor a priniesol vôňu pokosenej trávy. Postavil som sa, z kopy hračiek pri dome zobral šarkana a len tak som proboval, čo s ním vetry porobia. Veľký usmievavý šarkan napol niť. Kamarát sa postavil vedľa a pokúšal sa mi zobrať ovládanie z rúk; daj sem, to musíš takto! Vyletel vysoko. Dobre je, pozri; nedal som sa. Pusti ho vyššie, ešte vyššie; kričal mi do ucha. Niť v miernom oblúku držala šarkana, jemne sa chvel vo vetre. Vidíš, ako je už vysoko; chvastal som sa. Nevidím, nemám okuliare; povedal a žmúril do neba.
Takto sme využili priaznivé vetry od dediny. Koniec nite nebol pripevnený k navijaku. Nevšimol som si žiaden uzol, ak sa tam náhodou nachádzal, nebol práve gordický.
