Fero je šťastný človek, má všetko, hoci to nie je vidno. A keď to nie je vidno, takmer vždy je to podozrivé. K práci ma pozitívny vzťah a to je úplné nepochopiteľné. Ako i skutočnosť, že do práce nikdy nezaspal. A čo je silne škandalizujúce, prichádza do práce skôr ako šéf. Čo hlavná pokladníčka hneď vyhodnotila ako podliezanie a odsúdila ho do zatratenia. Ako niekoľkokrát predtým hocikoho, a ako som spomenul, i seba.
Fero doniesol ráno do práce ježka. Jež je milé zviera, keď ho chcete pohladiť, trochu to bolí, ale taká je láska, musí trochu bolieť. Kolegovia s odstupom pozerali na jeho radosť, aj preto, že keď ho hladil, po rukách mu liezli blchy z toho tvora. Vypočul si otázky, prečo ho doniesol, nech to vysvetlí, no to Fero nikdy nerobil, nikdy nič nevysvetľoval. Nie žeby to nedokázal, ale keď neviete sami, prečo, čo poviete. Vypočul si konštatovania a povzdychy nad, ježkovými očami.
Donieslo sa hlavnej pokladníčke, že Fero má ježkove oči. Hneď si to transformovala na skutočnosť, že Fero je v inom stave. V inom, ako pripúšťa pracovný poriadok. Nechcela premeškať tento okamih a už utekala, brala mobil, že si to zdokumentuje pre interné potreby.
Zalomila v mužskej šatni rukami, zvýskla, zapišťala a svojským barytónom mu predniesla prednášku o živote ježkov. Zdôraznila niekoľkokrát to, ako sú na seba tie zvieratá citovo naviazané. A rozkázala mu, aby ho odniesol k ostatným, tam kde ho našiel. Zľakol sa Fero tohto hnevu a vložil ježka i jeho blchy do škatule od mikrovlnky.
Ak ste v sade Janka Kráľa videli chlapa so škatuľou, ako snorí popod kríky, alebo v nasledujúce dni prechádza blízke lesy s podobnou choreografiou, bol to on. Hľadal ježkovi náhradnú rodinu, s absenciou v práci. Neprezradil totiž, že ho deň predtým kúpil v miestnom pohostinstve.