Krátko o závisti

Autor: Marian Baran | 24.3.2011 o 18:54 | Karma článku: 8,32 | Prečítané:  1472x

Stromy v parku už smelo kreslili dlhé tiene na chodníky. Predvádzali štíhle siluety a ja som im závidel drevenú spriaznenosť v korunách.

Malé dievča preskakovalo tieto tiene. Závidel som mu, že si dokáže s fantáziou vytvárať prekážky pre zábavu. Aj žene naklonenej do kočíka som závidel, ako dokáže z jednoduchého nápevu a dvoch slabík zložiť pesničku, že dokáže spievať odovzdane. Chlapovi sediacemu na lavičke som závidel, že dokáže do plastovej fľaše lacno trúbiť smädnú znelku smutného osudu. Závidel som.

Na prvej otvorenej terase som pil kávu a intenzívne pociťoval chlad. Svetlo pretekalo námestím, stolu kde som sedel sa vyhýbalo. Na šálku mi sadla mucha, vyhriata ostrým letom za rohom. Závidel som jej, že dokáže lietať. Čašník čistil vedľajší stôl od neviditeľných omrviniek, napokon sadol vedľa mňa. Povedal, že nie sú ľudia. Pousmial som sa nad jeho poznámkou. Reagoval som, že prídu. Závidel som, ako dokázal pokývať hlavou bez toho, aby sa mu na hlave pohol čo len jediný vlas.

Sedeli sme tam a spoločne závideli relatívnu mladosť, ktorá prechádzala okolo. Spletené dlane milencov do originálnych ornamentov. Chlap obchádzal tieň domu na chodníku. V koženej taške zálohované fľaše, rezerva na večer. Závideli sme mu jeho dôvtip. Na terasu zasvietilo slnko. Prižmúrili sme oči. A hodnú chvíľu sme nevideli nič, len červené bodky otlačené do sietnice.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?